InéKafe
Pusti si ukážky z nového albumu
Nevhodný typ
Texty piesni
Nevhodný typ
Zlý
Som zlý,
pretože kedysi som bol dobrý,
dosť bolo chutných chlapcov,
úderov a modrín,
pokiaľ stále žijem,
budem len horší,
čo ma nezabije,
spraví ma silnejším...
Svet sa rúti niekam,
do sivej čiernej diery,
menia sa vzťahy k veciam,
ktorým som vždy veril.
Ignorácia blbcov,
ktorí žijú vôkol,
luxus, ktorý som si dovoliť nemohol,
vo svojom starom dobrom, upratanom svete,
roky, ale aj tak roztrhali siete.
Som zlý,
pretože kedysi som bol dobrý,
dosť bolo chutných chlapcov,
úderov a modrín,
pokiaľ stále žijem,
budem len horší,
čo ma nezabije,
spraví ma silnejším
Nenávidím reči o klamaní a slzách,
jediné čo čakám,
že opäť budeš drzá,
štandart, ktorý dáva heading tejto doby
s noblesou a šarmom,
zabudnúť, byť dobrý!
Vo svojom starom dobrom, upratanom svete,
roky, ale aj tak roztrhali siete.
Som zlý,
pretože kedysi som bol dobrý,
dosť bolo chutných chlapcov,
úderov a modrín,
pokiaľ stále žijem,
budem len horší,
čo ma nezabije,
spraví ma silnejším!
Koniec zelenej bodky
Jedného dňa vyhodím status
a nebude to žiadna haluz,
bude mať s plnou vážnosťou,
súvislosť so súčastnosťou.
Bude to bomba som si istý
a čo si o tom kto pomyslí,
budem mať ťažko na háku,
vedomý svojho opaku.Správa čo poviem do sveta,
bude jednoduchá veta,
žiadne slovné spojenia, nedorozumenia,
v deň, keď to celé pošlem,
jediným kliknutím odošlem.
Zelená bodka navždy zhasne
a tým to pre mňa celé hasne
utekám - utekám kým je ešte čas -
utekám kým ešte nie som jedným z Vás
utekám navždy preč od vašej pravdy -
raz to zistíš kam utekám -
aj za cenu, že ostanem sám.
Možno si prečítaš môj status
a povieš si ďalšia haluz
a možno vôbec nie,
nastáva zabudnutie,
kde niečo končí.
niečo začne,
kde niečo svietilo,
tam zhasne,
kde niečo zhaslo zasvieti,
čo priletelo odletí.
Utekám - utekám kým je ešte čas -
utekám kým ešte nie som jedným z Vás
utekám navždy preč od vašej pravdy -
raz to zistíš kam utekám -
aj za cenu, že ostanem sám.Utekám - utekám kým je ešte čas -
utekám kým ešte nie som jedným z Vás
utekám navždy preč od vašej pravdy -
raz to zistíš kam utekám -
aj za cenu, že ostanem sám, že ostanem sám,
že ostanem sám, jéé
Utekám
Nevhodný typ
Nevhodné žúry a spustené mravy
Konflikty, bitky a milióny tvárí.
Pohľady žien, ktoré som sklamal,
ich náručia, ktoré som striedal a klamal
So zákonom tisíckrát ťahanie za prsty
Pochybní kamoši bez snahy odpustiť
Podivné obchody, prachy a kšefty
Deväťdesiate roky boli top ver mi!
Osud píše scenár, život režisér
Svet je moja scéna, a tak hádam smer.
A preto nie som,
určite nie som,
pre teba vhodný typ,
s ktorým môžeš žiť.
Ja viem, že nie som,
na sto pro nie som.
Líšim sa od tvojich predstáv.
Stále som neprestal.
Yeah!
Markery ľudskosti na úrovni minima
Indexy výkonov dosiahli maxima
Deficit citov v rovnici citovej
x rovná sa y, zlé je dobré.
Osud píše scenár, život režisér
Svet je moja scéna, a tak hádam smer.
A preto nie som,
určite nie som,
pre teba vhodný typ,
s ktorým môžeš žiť.
Ja viem, že nie som,
na sto pro nie som,
Líšim sa od tvojich predstáv.
Stále som neprestal.
GO!
A preto nie som,
určite nie som,
pre teba vhodný typ,
s ktorým môžeš žiť.
Ja viem, že nie som,
na sto pro nie som.
Líšim sa od tvojich predstáv.
Sále som neprestal.
A preto nie som,
určite nie som,
pre teba vhodný typ,
s ktorým môžeš žiť.
Ja viem, že nie som,
na sto pro nie som.
Líšim sa od tvojich predstáv.
Stále som neprestal.
Na chvíľu
Celý čas od veky vekov
skúšam mať niekoho rád
alebo niekto neznámy,
snaží sa byť kamarát.
Nie je to až také ľahké
ako sa im to môže zdať.
Klamstvo sa vždy hovorí ľahšie,
zatiaľ je mat!
Tak teda na chvíľu,
kúpim tú chvíľu,
kedy mám čas, ťa mať chvíľu rád.
vooo oooo ooo oo
Za dverami kvartíru,
buď pre mňa stredobod vesmíru.
O chvíľu
ti aj tak vyprší čas.
Celý čas od veky vekov,
skúšaš mať niekoho rada,
obchádzať chvíle, keď bolí
od najbližšieho zrada.
Nie je to až také ľahké
ako sa im to môže zdať.
Pravda sa vždy hovorí ťažšie,
zatiaľ je mat!
Tak teda na chvíľu,
kúpim tú chvíľu,
kedy mám čas, ťa mať chvíľu rád.
vooo oooo ooo oo
Za dverami kvartíru,
buď pre mňa stredobod vesmíru.
O chvíľu
ti aj tak vyprší čas.
Tak teda na chvíľu,
kúpim tú chvíľu,
kedy mám čas, ťa mať chvíľu rád.
vooo oooo ooo oo
Za dverami kvartíru,
buď pre mňa stredobod vesmíru.
O chvíľu ti aj tak vyprší čas.
vooo ooooo oooooo ooo ooo oo voo ooo ooo heej heej
vooo ooooo oooooo ooo ooo oo voo ooo ooo heej heej
Nenadávajte na politikov
Nenadávajte na politikov,
sami nič nezmôžu,
keby nemali naše hlasy,
no tak kradnúť nemôžu.
Nenadávajte na politikov,
nadávajte na seba,
iní nám ich nezvolili,
no tak nám treba!
Že si ich ty nevolil,
čo mi to tu trepeš?
Si jeden z tohto národa,
tak drž hubu a nehreš!
Keby si bol hore ty tak kradneš rovnako,
proste sme raz taký národ,
čo si spadla z oblakov?
Nechci odo mňa riešenia,
od toho som tu neni,
podávam len vlastný názor,
presne v tomto znení.
Niesme Nemci, Francúzi ani Angláni,
náš národ je najšťastnejší keď je klamaný!
Nenadávajte na politikov,
sami nič nezmôžu,
keby nemali naše hlasy,
no tak kradnúť nemôžu.
Nenadávajte na politikov,
nadávajte na seba,
iní nám ich nezvolili,
no tak nám treba!Netrep stále dokola čo sa ako nedá,
ako si na tom mizerne, aká je tu bieda!
Jak ťa všetci okrádajú, aký si ty chudák,
ako nevieš ako ďalej a každý je čurák!
Nenadávajte na politikov,
sami nič nezmôžu,
keby nemali naše hlasy,
no tak kradnúť nemôžu.
Nenadávajte na politikov,
nadávajte na seba,
iní nám ich nezvolili,
no tak nám treba!
Už tam hore boli hádam všetky farby dúhy,
modrí, zelení, červení - a tiež tí druhí!
Reakcia vždy iba formou krčmového kriku,
realita demokracie Karpatského typu...
Karpatského triku!
Yea!
Nenadávajte na politikov,
sami nič nezmôžu,
keby nemali naše hlasy,
no tak kradnúť nemôžu.
Nenadávajte na politikov,
nadávajte na seba,
iní nám ich nezvolili,
no tak nám treba!Tak nám treba, tak nám treba...
Pár sráčov bohatých
Všade počuť iba zlé správy,
jediné čo mi asi bráni,
rozmlátiť telku,
Bude zbierka DVD.
Splácam tiež úver a preto,
nebude pri mori leto
tak ďalším rokom šetrím
zas na ten krajší.
Obrazy krvavej doby,
média a ropná lobby
Sýria, Ukrajina, Grécko, Euro
a doma parlament s vládou,
krížený panelák s farmou
kŕmia svoj dobytok
poslušný naďalej
Raz, dva, tri, štyri - prestávam byť asi milý
pár, pár sráčov bohatých drží sa opratí
chcú, chcú z nás mať otrokov,
sluhov a poskokov.
Mám v piči za kým je Čína
mňa naozaj zaujíma,
čo bude u mňa doma
ako prežijem, ľahko stráviteľne rýchlo
obecenstvo aby si zvyklo
infúziu s hypotékou
ďalší môže prísť.
Raz, dva, tri, štyri - prestávam byť asi milý,
pár, pár sráčov bohatých drží sa opratí
chcú, chcú z nás mať otrokov,
sluhov a poskokov.
Pomaly po štvrť storočí,
neverím na vlastné oči,
za toto som v štrngal v 15tich na SNP??
Dostávam pomaly pocit,
len hra a výmena moci,
divadlu scenár ostal,
len kulisy nie
raz dva, raz dva - veríš ešte že je pravda??
Pár, pár sráčov bohatých drží sa opratí
chcú, chcú z nás mať otrokov,
sluhov a poskokov.
Pár, pár sráčov bohatých drží sa opratí
chcú, chcú z nás mať otrokov,
sluhov a poskokov.
Nezáujem
Stratil som sa na pol ceste,
keď som ťa zbadal vtedy v meste.
Od vtedy blúdim,
každý na mňa trúbi.
Zohnal som si kontakt, skúšam volať,
lenže ty sa so mnou nechceš kontaktovať.
Zúfalý som stratený,
som pred všetkými podivný som.
Ty sa tváriš, že sa ťa to netýka,
lenže vo mne vládnu chaos, stres a panika.
Už som v tom až po uši,
čo robiť mám to netuším.
Denne som na tvoje knihe tvárí,
nechceš ma za kamoša a to ma kvári,
nevraciaš mi šťuchanec, už nebuď taký lakomec.
Nejavíš o mňa záujem,
už ani nespím, ani nežijem,
máš ale v sebe niečo, čo tak veľmi chcem,
nejavíš o mňa záujem.
Nekonečné rekviem,
ostal zo mňa iba tieň.
Nekonečné hodiny,
som odsúdený bez viny.
Keby si tak raz bola moja,
obliekol by som si ťa do závoja
a zobral na dlhé cesty
s letenkou pre celý vesmír.
Nejavíš o mňa záujem,
už ani nespím, ani nežijem,
máš ale v sebe niečo, čo tak veľmi chcem,
nejavíš o mňa záujem.
Nejavíš o mňa záujem,
už ani nespím, ani nežijem,
máš ale v sebe niečo, čo tak veľmi chcem,
nejavíš o mňa záujem.
Kopaničiarka
Roky som bez telky ,
občas si stiahnem nejaký film,
Clooney al Pacino deNiro alebo John Deere,
satelit som zahodil,
dostal som 30 centov,
išli do fontány,
pre šťastie konzumentom!
Už rok som bez klamstiev,
čo mám kupovať a čo žrať,
s kým mám bankovať,
jazdiť, alebo telefonovať.
Káblovku som vytrhol,
S dostatkom argumentov,
Inkasu daroval,
Pár zvyšných centimetrov
Pozerám - hore sú oblaky,
Už koľko liet som nevidel ich farbu?
Počítam - tých hviezd je na mraky
omnoho viac, ako čo hrali farmu,
Počúvam ticho a v ňom postupne hľadám súvislosť,
snažím sa zložiť puzzle s jediným názvom spoločnosť!
Anténu som zahodil, letela tridsať metrov,
Trafila čumila a aj pár konkurentov.
Pozerám, hore sú oblaky,
Už koľko liet, som nevidel ich farbu?
Počítam- tých hviezd je na mraky,
omnoho viac, ako čo hrali farmu.
Pozerám, hore sú oblaky,
Už koľko liet, som nevidel ich farbu?
Počítam- tých hviezd je na mraky,
omnoho viac, ako čo hrali farmu.
Pozerám, hore sú oblaky,
Už koľko liet, som nevidel ich farbu?
Počítam- tých hviezd je na mraky,
omnoho viac, ako čo hrali farmu.
Strom
Na kopci stojí strom
A vietor perie doň
Z pravej strany - z ľavej strany
Ide čo to dá
Na kopci stojí sám
Aj napriek mrazu, hmlám
Strihom vetrov, z kilometrov
Vídavam ho tam
Čo je lepšie,
Mať sa lepšie?
A celý život v tieni stáť
Či vetrom došľahaný
Rokmi si lízať rany
Ale na najvyššom mieste stáť?
Na kopci stával strom
Vek si už prišiel poň
A na jeho miesto zasial vietor
Ďalší s osudom
Bojovať o život
Každý deň naživo
A o právo z výšok po života zvyšok
Na miesto s výhľadom
Čo je lepšie,
Mať sa lepšie?
A celý život v tieni stáť
Či vetrom došľahaný
Rokmi si lízať rany
Ale na najvyššom mieste stáť?
Čo je lepšie,
Mať sa lepšie?
A celý život v tieni stáť
Či vetrom došľahaný
Rokmi si lízať rany
Ale na najvyššom mieste stáť?
Čo je lepšie,
Mať sa lepšie?
Čo je lepšie?
Čo je lepšie,
Mať sa lepšie?
Čo je lepšie?
Čiernobiela
Život ti ponúka všetko aj nič,
buď budeš mlčať alebo krič.
Buď budeš skrytý v dave bez mena
alebo zástavu hrdo si vztýč.
Život ti ponúka svetlo aj tieň,
buď nájdeš lampu alebo nie.
Buď budeš tlačiť na zlý vypínač
alebo rozžiariš každému deň.
Život ti ponúka úsmev aj plač,
buď budeš frajer alebo sráč.
Buď pôjdeš poza chrbát cudzích tvári
či skončíš ako víťazný hráč.
Buď neber nič alebo si urvi všetko,
čaká ťa nebo, ale aj peklo.
Život nemal dôvod, návod ani záručný list,
vyhráš keď zistíš, že je to jedno.
Čierna s bielou každý deň v objatí,
čiernou kriedou cestu ti označí.
Na biely oltár krvavým písmom,
píše svoje dejiny svet.
Padáš, strácaš, žiješ, vstávaš,
hlavne mimo zbytočných viet.
Život ti ponúka všetko aj nič,
ochutnáš cukor, ale aj bič.
Občas šancu pozrieť medzi riadky,
ale dôkazy po sebe znič.
Život ti ponúka nenávisť s láskou,
buď pôjdeš hladko alebo s vráskou.
Buď zmeníš život desiatkam či stovkám žien,
a či prežiješ ho s jedinou kráskou.
Čierna s bielou každý deň v objatí,
čiernou kriedou cestu ti označí.
Na biely oltár krvavým písmom,
píše svoje dejiny svet.
Padáš, strácaš, žiješ, vstávaš,
hlavne mimo zbytočných viet.
Čierna s bielou každý deň v objatí,
čiernou kriedou cestu ti označí.
Na biely oltár krvavým písmom,
píše svoje dejiny svet.
Padáš, strácaš, žiješ, vstávaš,
hlavne mimo zbytočných viet.
Čierna s bielou,
čierna s bielou,
čierna s bielou.
Iba vo filmoch
Prečo mám pocit že po čase je to všetko rovnaké,
prvotnú radosť vystriedajú hádky otravné,
presvedčenia o pravde zásluhách a činoch,
prečo som opäť veril, že tentokrát to bude iné?
Tak ako dátum v kalendári,
čo sa mení keď príde nový deň a nový príbeh s novým ránom.
Myslel som, že to sa môže diať iba vo filmoch,
že to nebude tak nikdy pri nás dvoch,
že ty a ja sme veční ako čas,
vidím že som sa mýlil zas a zas.
Prečo na mňa po čase niekto s niečím vyletí,
aj napriek tomu, že mám iný názor aj tak poviem Ti,
je to celkom jedno raz to pochopíš.
Možno to patrí k životu a já to stále nechápem,
tak potom na čo riešiť niečo čo aj tak neklape?
Možno cesta je cieľ aj keď nesúhlasím.
Myslel som, že to sa môže diať iba vo filmoch,
že to nebude tak nikdy pri nás dvoch,
že ty a ja sme veční ako čas,
vidím že som sa mýlil zas a zas.
Myslel som, že to sa môže diať iba vo filmoch,
že to nebude tak nikdy pri nás dvoch,
že ty a ja sme veční ako čas,
vidím že som sa mýlil.
Myslel som, že to sa môže diať iba vo filmoch,
že to nebude tak nikdy pri nás dvoch,
že ty a ja sme veční ako čas,
vidím že som sa mýlil zas a zas.
Iba vo filmoch.
Iba vo filmoch.
Iba vo filmoch.
Právo na šťastie
Čo ak nie
Blíži sa zima, to nebude dobré
Kráti sa svetlo a s ním všetko dobré
Spojené s letom, s vôňou tvojho tela
Skoro som splnil, čo si vždy chcela
Neviem akou náhodou začíname opäť chladnúť
Celkom isto pomaly chladnúť
Tep sa spomalil
Keď si už budeme chýbať
Dohodnime sa že sa nebude snívať
O sebe, o tebe
Nech to nie je ťažšie
O tebe, o sebe
Nech to máme ľahšie
Po rokoch sa všetko stratí
Čas zmaže chuť tých objatí
Netráp ma, čo ak nie
Otázkou "Čo ak nie?"
Blíži sa nula, teplota klesá
Teplomer náhle vymazal esá
Končí sa leto, začína zima
Zmrznutý úsmev, neznáma vina
Neviem akou náhodou začíname opäť chladnúť
Celkom isto pomaly chladnúť
Tep sa spomalil
Keď si už budeme chýbať
Dohodnime sa že sa nebude snívať
O sebe, o tebe
Nech to nie je ťažšie
O tebe, o sebe
Nech to máme ľahšie
Po rokoch sa všetko stratí
Čas zmaže chuť tých objatí
Netráp ma, čo ak nie
Otázkou "Čo ak nie?"
Neviem akou náhodou začali sme opäť chladnúť
Celkom isto pomaly chladnúť
Tep sa spomalil
Keď si už budeme chýbať
Dohodnime sa že sa nebude snívať
O sebe, o tebe
Nech to nie je ťažšie
O tebe, o sebe
Nech to máme ľahšie
Po rokoch sa všetko stratí
Čas zmaže chuť tých objatí
Netráp ma, čo ak nie
Otázkou "Čo ak nie?"
Keď sa všetci zjednotíme
Koncert dneska odpadá
prečo to je záhada
vôbec nič sa nedarí
v hlavách krúžia obavy
Ale aj tak stále hráme
lacno im svoj skalp nedáme
a nič nás nezastaví
žiadne hlúpe zákazy
Máme ešte vždy dosť síl
prežili sme veľa krívd
ešte stále máme dosť síl
Toľko sľubov, toľko slov
toľko sprostých podvodov
my ešte vždy máme dosť síl
Koncert dneska odpadá
aj tak je skvelá nálada
že zajtra sa to podarí
nemáme žiadne obavy
Keď sa všetci zjednotíme
a spojíme, tak zvíťazíme
naša hudba predsa prerazí
Keď sa všetci zjednotíme
a spojíme, tak zvíťazíme
naša hudba navždy zvíťazí
Keď sa všetci zjednotíme
a spojíme, tak zvíťazíme
naša hudba predsa prerazí
Keď sa všetci zjednotíme
a spojíme, tak zvíťazíme
naša hudba navždy zvíťazí
Keď sa všetci zjednotíme
a spojíme, tak zvíťazíme
naša hudba predsa prerazí
Keď sa všetci zjednotíme
a spojíme, tak zvíťazíme
naša hudba navždy zvíťazí
Keď sa všetci zjednotíme
a spojíme, tak zvíťazíme
naša hudba predsa prerazí
Keď sa všetci zjednotíme
a spojíme, tak zvíťazíme
naša hudba navždy zvíťazí
Figúrka
Ráno figúrka vstáva do práce
zasvieti svetlo, handry na seba nahádže
buď stihne raňajky, alebo autobus
kde sa jej podel čas, kde sa jej podel vkus?
Cez okno autobusu pozerá na autá
na ktoré nemá a nikdy nemala
a v tomto živote ani mať nebude
otázka prístupu, hlavne byť v pohode
Život sa jej pevne vymkol z rúk
pred sebou iba ďalší deň
učí sa na sny zabudnúť
stráca kurz v sivej hustej hmle
Deň figúrka trávi v robote
tabuľky, grafy v príslušnej hodnote
hodnote povinnej normohodiny
5 minút na kávu, hajzel a noviny
Po práci figúrka pôjde do mesta
tam na ňu čaká figúrka - nevesta
a tak sa zoberú a začnú nažívať
figúrky pestovať a ráno zažínať
Život sa jej pevne vymkol z rúk
pred sebou iba ďalší deň
učí sa na sny zabudnúť
stráca kurz v sivej hustej hmle
Svet valí vlnu za vlnou
keď sa jej odpočíta čas
na kameň služba napíše
tu odpočíva ďalší z nás, ďalší z nás
Život sa jej pevne vymkol z rúk
pred sebou iba ďalší deň
učí sa na sny zabudnúť
stráca kurz v sivej hustej hmle
Svet valí vlnu za vlnou
keď sa jej odpočíta čas
na kameň služba napíše
tu odpočíva ďalší z nás, ďalší z nás..
Končím
Túto noc končím.
Čo ten pohyb obočím?
Kedy bola vášnivá,
už si nik nespomína.
To čo príde, keď odídem, už viem.
Nastane plač!
A útok, po ňom smútok,
ktorý, rozdelí nás.
Odrazu to máme pred sebou,
účet s bilanciou neveselou.
Máme, už nech máme najskôr,
to čo najskôr za sebou.
Túto noc končíš.
Ja som ticho, ty mlčíš.
Ďalšia noc sa nekoná.
Pýtam sa "Prečo aj?"
To čo príde, keď odídeš, už vieš.
Nastane plač!
A útok, po ňom smútok,
ktorý, rozdelí nás.
Odrazu to máme pred sebou,
účet s bilanciou neveselou.
Máme, už nech máme najskôr,
to čo najskôr za sebou.
To čo príde, keď odídem, už viem.
Nastane plač!
A útok, po ňom smútok,
ktorý, rozdelí nás.
Odrazu to máme pred sebou,
účet s bilanciou neveselou.
Máme, už nech máme najskôr,
to čo najskôr za sebou.
Paralyzovaný
Tuším ako posledný to, čo už všetci vedia.
Vitaj nový outsider, odstavený vedľa.
V boji proti nám, vďaka hodinám,
skúšame nové zbrane, v zameraní na ne nezistíš,
keď ich namieria vlastní priatelia,
útok spoza tylu, opäť paralyzovaný.
Tmavé temné duše letia, rovno do podsvetia.
Naučené neuhnúť, netrafiť nikdy vedľa.V boji proti nám, vďaka hodinám,
skúšame nové zbrane, v zameraní na ne nezistíš,
keď ich namieria vlastní priatelia,
útok spoza tylu, opäť paralyzovaný.
Paralyzovaný, paralyzovaný,
Paralyzovaný, paralyzovaný.
V boji proti nám, vďaka hodinám,
skúšame nové zbrane, v zameraní na ne nezistíš,
keď ich namieria vlastní priatelia,
útok spoza tylu, opäť paralyzovaný.
Paralyzovaný, paralyzovaný,
Paralyzovaný, paralyzovaný.
90%
Aj keď neznamenáš nič pre všetkých ostatných,
keď sa 90% na teba pozerá cez plece,
aj keď nemáš svoje miesto v ich hierarchií,
aj tak máš obrovský náskok, v živote neprídu na to v čom to je.
Ešte nerozoznávaš horších od najhorších,
aj keď 1000-krát máš pravdu si stále len na srandu,
oni budú sa ťa snažiť dolu dotiahnuť,
nedostanú ťa k zemi, ak ostaneš vzpriamený!
Nauč sa kým si sám,
dávať facky dejinám,
Bežať hlavou proti múru,
napriek všetkým modrinám.
Stačí mať ju plnú snov,
aj keď nie bez omylov,
tvoja cesta je už jasná,
aj keď tvrdá ale vlastná.
Čiernobiely svet býva bezpečnejší,
pod ochranou cudzích hodnôt, nehrozí škrtnúť o knôt.
Sugescia vlastnej istoty omámi,
lenže svet má farby dúhy, tak nenechaj ho druhým!
Nauč sa kým si sám,
dávať facky dejinám,
bežať hlavou proti múru,
napriek všetkým modrinám!
Stačí mať ju plnú snov,
aj keď nie bez omylov,
tvoja cesta je už jasná
aj keď tvrdá ale vlastná..
Ked vsetko sa (k)ruti
Prichádzaš niekde z diaľky, ja viem, ja viem.
Na tele zimomriavky, v duši tieň. (v duši tieň)
A v očiach na krajíčku slzy, už nevládzeš stáť.(nevládzeš stáť)
Pár skutkov čo ťa mrzí, čo sa nedajú vydržať.
Ja sám poznám ten strach,
keď mám prekročiť prah.
Keď všetko sa krúti a život sa rúti,
podo mnou priestor čo dno nemá.
Keď s muníciou v núdzi len míňaš cieľ. (míňaš cieľ)
A situácie z ktorých by si najradšej uletel.
A na obzore svetlo nevychodí. (nevychodí)
Kráčaj ďalej, to je jedno, kurz nevýhodný.
Ja sám poznám ten strach,
keď mám prekročiť prah.
Keď všetko sa krúti a život sa rúti,
podo mnou priestor čo dno nemá.
Ja sám poznám ten strach,
keď mám prekročiť prah.
Keď všetko sa krúti a život sa rúti,
podo mnou priestor čo dno nemá.
Ja sám poznám ten strach,
keď mám prekročiť prah.
Keď všetko sa krúti a život sa rúti,
podo mnou priestor čo dno nemá.
Karanténa citov
Včera to bolo zlé a dnes ešte horšie
Viem čo chceš povedať, je to neúnosné
Pôjdeme k rodičom, čo najďalej od seba
Všetci zrazu vedia, čo treba, čo netreba
Spomienky rozbité v miliónoch úlomkoch
Túžba a vášeň sa stratila v útokoch
Spálená krajina tvári sa ospalo
Toto sme nechceli, toto nám ostalo
Každý čaká len kým to skončí!
Úspešný rozchod za sebou
Úžasný život pred sebou
Spomienky tlačia sa jak slzy do očí
Každý o opaku seba chce presvedčiť
Koľko to potrvá, nikto z nás netuší
Čo včera bolelo, zajtra snáď prebolí
Na lepšie zajtrajšky ľahko sa uverí
Pri každom pohybe myslíme na seba
Protokol hovorí "zabudnúť na teba"
Každý čaká len kým to skončí!
Úspešný rozchod za sebou
Úžasný život pred sebou
Spomienky tlačia sa jak slzy do očí
Každý o opaku seba chce presvedčiť
Koľko to potrvá, nikto z nás netuší
Spoločné radosti, spoločné úlety
Spoločné prázdniny, na horách u tety
Dnes máme spoločnú horkú chuť začiatkov...
Právo na štastie
Ver tomu že je, niekde na svete,
tvoj najlepší svet.
Ten ktorý nežiješ, ani o ňom nevieš
len myslíš, že ho niet.
Len na dosah ruky možno ďalej,
čo posledné umiera vieš veľmi dobre.
Je to, poďme ďalej!
Za sebou dlhé roky čakania,
strachu, sĺz, odriekania, je načase ísť.
Ísť si zobrať úroky, uspokojiť nároky,
hádam aj ty máš, právo na šťastie.
Ver tomu že je, niekde na svete,
tvoje vlastné ja.
To ktoré nevnímaš, to ktoré ukrývaš,
pred svetom do tieňa.
Len na dosah ruky možno ďalej,
čo posledné umiera vieš veľmi dobre.
Je to, poďme ďalej!
Za sebou dlhé roky čakania,
strachu, sĺz, odriekania, je načase ísť.
Ísť si zobrať úroky, uspokojiť nároky,
hádam aj ty máš, právo na šťastie.
Len na dosah ruky možno ďalej,
čo posledné umiera vieš veľmi dobre.
Je to, poďme ďalej!
Za sebou dlhé roky čakania,
strachu, sĺz, odriekania, je načase ísť.
Ísť si zobrať úroky, uspokojiť nároky,
hádam aj ty máš, právo na šťastie.
Za sebou dlhé roky čakania,
strachu, sĺz, odriekania, je načase ísť.
Ísť si zobrať úroky, uspokojiť nároky,
hádam aj ty máš, právo na šťastie.
Veľkou palicou IV
Vždy keď slnko zapadá,
vtedy večer opäť cítim, že si tu
Pomaly to prichádza,
pomaly sa ten deň blíži na istotu
Tak ťa volám: Poď! Poď! Poď! Poď!
Poďme sa mi porozprávať
Pod sem, kde ťa mám?
Raz to výjde, ja to viem
Ani netušíš ako veľmi chcem
To čo príde nemusím
Ale pre teba to urobím
Vždy keď slnko vychádza,
vtedy ráno opäť cítiš nový deň
Ako šakal na korisť,
čakám kedy sa priblížiš, neodídem
Tak ťa volám: Poď! Poď! Poď! Poď!
Poďme sa mi porozprávať
Pod sem, kde ťa mám?
Raz to výjde, ja to viem
Ani netušíš ako veľmi chcem
To čo príde nemusím
Ale pre teba to urobím
Osud nezmeníš
Dušu neodbremeníš
Zaplať svojou nahotou
Ďalšiu cestu životom
Raz to výjde, ja to viem
Ani netušíš ako veľmi chcem
To čo príde nemusím
Ale pre teba to urobím
Raz to výjde, ja to viem
Ani netušíš ako veľmi chcem
To čo príde nemusím
Ale pre teba to urobím
Špinavé objatie
Vietor trhá listy zo stromov,
skončili sme a je hotovo.
Každý si odo dneška,
svoju cestu stráži sám.
Nepovieš ani ,,ďakujem'',
slová ako ,,milujem",
stratili dávno zmysel,
každý ostal radšej sám.
Vonku svetlá zažínajú, myšlienky začínajú,
mesto ma vábi do svojho špinavého objatia.
Zabudnúť na to, čo bolo, ako by nikdy nebolo,
pomôcť obrátiť list, a skúšať ďalej ísť.
A tak dúfam, že sa mi nepodarí,
vrátiť sa za tebou.
Stúpam na level podradný,
len vlastnou pomocou.
Mráz páli zimou do kostí,
dnes večer budem mať hostí,
východom slnka zabúdam,
ich meno, vek, aj tvár.
Dni bežia ako splašené,
nemý obraz na stene,
chvíle čo nevrátim späť,
ako tvoju odpoveď.
A tak dúfam, že sa mi nepodarí,
vrátiť sa za tebou.
Stúpam na level podradný,
len vlastnou pomocou.
Utekám nech necítim tie chvíle,
nečakal som, že toto raz príde.
Na kolenách v prachu hľadám si cestu,
k ďalšiemu rohu, k ďalšiemu miestu.
Mesto čaká prekliatie,
už cítim jeho objatie.
Dúfam, že sa mi nepodarí,
vrátiť sa za tebou.
Stúpam na level podradný,
len vlastnou pomocou.
Dúfam, že sa mi nepodarí,
vrátiť sa za tebou.
Stúpam na level podradný,
len vlastnou pomocou.
Už cítim jeho objatie...
Ani minútu
Život je krátky, aby si prežil,len tak sa díval a nič nezmenil.
S jedinou vierou, jedinou menou,
jediným autom a jedinou ženou.
Názory prídu a ostávajú,
po čase ďalej sa rozchádzajú.
Škoda je prežiť v jedinej štvrti,
keď cítiš že ťa život neškrtí.
Á už je to tu, a tak neváhaj ani minútu.
Máš dôvod konečne z tohto mesta teraz vypadnúť.
Čo na tom keď ťa opustí návyk,
alebo postel, alebo jazyk,
nič nieje sto-pro, nič nie je isté,
podstatné je že nechceš to isté.
Zmena je život a život je pes,
čo bolo včera neplatí dnes,
každý dnes získaš len niečo nové,
jedného dňa si ti ľahne k nohe.
Á už je to tu a tak neváhaj ani minútu,
máš dôvod konečne z tohto mesta teraz vypadnúť.
Á už je to tu a tak nečakaj ani minútu,
máš dôvod konečne z tejto diery navždy vypadnúť.
Á už je to tu a tak neváhaj ani minútu,
máš dôvod konečne z tohto mesta teraz vypadnúť.
Á už je to tu, a tak nečakaj ani minútu,
máš dôvod konečne z tejto diery navždy vypadnúť.
Koridor do raja
Zvoní budík, je tu nové ráno.
Zvuk, ktorý surovo mi zrušil spánok,
mi hovorí:
"Vstávaj, 7 hodín, je čas smeny"
neviem či vraví "smeny" a či "zmeny."
Vlastne to nevadí.
Vidíš to ty aj ja,
svet letí do raja.
Už neubrzdí.
Vidím to ja aj ty, koridor neplatný,
pád bude tvrdý.
Otvorím, nech sa vzduch vyvetrá,
dnu vletel náhly závan vetra,
okná sú dokorán.
Cítim v ňom nervy, vôňu dnešných hádok,
zmeškané termíny a chladný vánok.
Raňajší rituál.
Vidíš to ty aj ja,
svet letí do raja.
Už neubrzdí.
Vidím to ja aj ty, koridor neplatný,
pád bude tvrdý.
Ráno privítame nový deň,
v očakávaní zvratov a zmien.
Kto bude prvý?
Nezavriem okno, nenadýchnem dym,
len zavriem oči a počkám čo s tým.
Chcel som byť prvý!
Vidíš to ty aj ja,
svet letí do raja.
Už neubrzdí.
Vidím to ja aj ty, koridor neplatný,
pád bude tvrdý.
Petra po rokoch
Dobre, priznávam, mám problém,
nevidím na ňom nič dobré,
prečo hlavou prúdia nezmysly,
pri ktorých len na teba myslím.
Už je to zopár rokov,
stále si vravím,
veď potom, ako čas bude plynúť,
myšlienky na teba budú hynúť.
Len to nejako nefunguje,
kto mi ťa zo srdca vygumuje?
Čakám na ten tón,
keď mi rozsvietiš telefón.
Čakám zas a zas,
na ten jeden hlas.
Nie je vôbec pravda čo som si myslel,
veci mi nedávajú zmysel.
Neviem, kde sa stala chyba,
prečo mi stále, stále chýbaš?
Neriešim to, čo je správne,
či je to zlé, alebo mravné.
Takto stále po rokoch,
potkýnať sa na vlastných krokoch.
Proste nejak nefungujem,
kedy ťa zo srdca vygumujem?
Čakám na ten tón,
keď mi rozsvietiš telefón.
Čakám zas a zas,
na ten jeden hlas.
Hej, hej!
Nič tu nejako nefunguje,
kto ti ma do srdca nasťahuje.
Čakám na ten tón,
keď mi rozsvietiš telefón.
Čakám zas a zas,
na ten jeden hlas.
Čakám na ten tón,
keď mi rozsvietiš telefón.
Čakám zas a zas,
na ten jeden hlas.
